<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><!-- generator="wordpress.com" -->
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	>

<channel>
	<title>slovenska-komunita-v-irsku &amp;laquo; WordPress.com Tag Feed</title>
	<link>http://wordpress.com/tag/slovenska-komunita-v-irsku/</link>
	<description>Feed of posts on WordPress.com tagged "slovenska-komunita-v-irsku"</description>
	<pubDate>Sat, 26 Jul 2008 23:45:10 +0000</pubDate>

	<generator>http://wordpress.com/tags/</generator>
	<language>en</language>

<item>
<title><![CDATA[Krajanské médiá vo svete]]></title>
<link>http://karabinos.wordpress.com/?p=5</link>
<pubDate>Thu, 08 May 2008 23:12:25 +0000</pubDate>
<dc:creator>Maroš</dc:creator>
<guid>http://karabinos.wordpress.com/?p=5</guid>
<description><![CDATA[Pred časom ma oslovila jedna študentka žurnalistiky z ružomberskej univerzity, ktorá sa ma pros]]></description>
<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align:left;">Pred časom ma oslovila jedna študentka žurnalistiky z ružomberskej univerzity, ktorá sa ma prostredníctvom e-mailu pýtala na môj názor k tejto téme. V prvom momente som bol úprimne prekvapený, že slovenská vysoká škola našla priestor na to, aby budúcim žurnalistom zadala podobnú tému. Prečo?<!--more--><br />
Krajanské médiá nie sú mainstreamové médiá a ako také, neponúkajú žiadnu veľkú perspektívu pre kariérny rast a finančné uspokojenie redaktorov, alebo prevádzkovateľov. Asi by ma menej prekvapilo, keby ich na škole učili, ako sa píše bulvár. Napriek tomu, zaujali ma otázky, ktoré som od tejto študentky dostal. Dostal som impulz na to, aby som pre seba sformuloval čo sú to krajanské médiá, aká je ich funkcia a aká je ich budúcnosť. Každé médium sa musí prispôsobiť svojmu divákovi, poslucháčovi, alebo čitateľovi. A trafiť sa do tejto skupiny, je v prípade krajanského média, skutočne ťažké.</p>
<p style="text-align:left;">Základné delenie by mohlo zodpovedať dvom cieľovým skupinám. Staršie a mladšie komunity Slovákov vo svete. Za vek komunity nepokladám, v tomto prípade, jej vekový priemer, ale obdobie, počas ktorého sa komunita v danom teritóriu aktívne prezentuje a zapája do života danej krajiny. Prečo práve toto delenie? Typickým príkladom je kontrast medzi informáciami pre slovenskú komunitu v USA a v UK, alebo v Írsku. Komunita v USA je treťou - štvrtou generáciou Slovákov v tejto krajine a médiá zamerané na túto skupinu, prinášajú aj informácie z kultúrneho života, politiky a významým informačným segmentom sú informácie z business prostredia. V UK a Írsku je komunita mladá /aj vekovo/, migrujúca a v záujme tejto skupiny sú hlavne praktické informácie o spôsobe života v krajine, o trhu práce a ubytovaní. Toto veľmi hrubé členenie a obsahová odlišnosť otvára ďalšie otázky a možnosti.</p>
<p style="text-align:left;">Slovenská televízia sa bráni tomu, aby sa stala verejnou aj pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Treba platiť za informačný servis a obsah. Samozrejme, že žiadne médium na svete nepohrdne tým, aby malo zo svojej činnosti príjem a prípadný profit. V tomto vidím odlišnosť chápania krajanských médií na Slovensku a v zahraničí, alebo medzi starou a mladou generáciou Slovákov vo svete. Tam, kde sú slovenské komunity vekovo staršie a majú v rukách aj finančný vplyv, slovenské médiá obsahujú niečo, čo jeden známy Slovák nazval ako "matičiarske reminiscencie". Často sa stane, že časopis na kvalitnom papieri a s dobrou grafikou obsahuje, mimo iného, prepisy textov známych ľudových piesní, siahodlhé profily slovenských spisovateľov a podobne. Podľa môjho názoru, to nie je obsah, ktorý daný časopis robí atraktívnym a autori ho robia pre seba a pre svoju radosť.</p>
<p style="text-align:left;">Ďalším príkladom sú komerčne zamerané časopisy, ktoré sú plné reklamy a niečoho, čo sa nazýva "vata". Časopis pre slovenskú komunitu, ktorý píše o párení tučniakov a doplní to fotkou na pol strany.... V každom vydaní sa nachádza "top článok", ktorý uspokojí čitateľa svojou kvalitou, graficky a obsahovo kvalitná inzercia a zvyšok je "vata". Známa to taktika slovenských týždenníkov. Prirotou je tvoriť profit. Krajanské televízie a rádiá majú svoje plus v tom, že distribučným kanálom ich produktov / programov / môže byť internet. Rovnako musia zaujať svojim obsahom, ktorý musia prispôsobiť svojim poslucháčom. Internet nepozná hranice a mnohé z týchto projektov sa snažia produkovať určitý mix programov z rôznych komunít po celom svete, čo nepokladám za najšťastnejšie riešenie.</p>
<p style="text-align:left;">Druhým problémom je pasivita divákov a poslucháčov. K počúvaniu a sledovaniu potencionálne super programu treba zapnúť počítač, nalogovať sa na želanú www stránku a stráviť celú dobu vysielania pri počítači. Kým sa internet nestane dennou pomôckou a potrebou života / mnohí sa asi prežehnávate /, tak do vtedy bude jasne viesť sledovanie a počúvanie terestriálneho a satelitného vysielania, ktoré je pre súkromné krajanské médium veľmi nákladné. Veľmi ma teší, že Slovenský Rozhlas má samostatnú redakciu pre zahraničné vysielanie a obsah je skutočne tematicky ladený pre zahraničného Slováka. Ale znova je tu problém, či Slováka v Argentíne zaujíma príbeh a život Slováka v Írsku. Táto aktivita síce nie je najlepším príkladom, lebo nie je aktivitou krajanského média pre krajanov v danom teritóriu, ale vo svojej podstate je veľmi pozitívnym signálom vzťahu Slovenskej republiky k Slovákom v zahraničí. Krajanské médiá, ako ďalej?</p>
<p style="text-align:left;">Každé krajanské médium by malo byť schopné kreovať cash-flow potrebný na jeho činnosť. Či je jeho hlavným zdrojom predaj inzercie, zisk z predaja, alebo dotácie - to je relatívne jedno, ale v každom prípade by sa mala finačná hodnota tvoriť aj na obsahu vysielania, alebo časopisu. V prípade krajanských médií sa ziskovosť dosahuje veľmi ťažko. Predaj reklamy je zameraný na obmedzenú cieľovú skupinu a objem týchto financií je často odvodený aj od počtu výtlačkov, divákov, poslucháčov, klikov. Tieto čísla sa dajú ovplyvniť len jedným. Kvalitou obsahu a neustálym tlakom na vzdelávanie redaktorov, ktorí by si mali byť vedomí, že obsah netvoria pre seba, ale pre komunitu Slovákov v krajine, v ktorej žijú.</p>
]]></content:encoded>
</item>

</channel>
</rss>
