Základné delenie by mohlo zodpovedať dvom cieľovým skupinám. Staršie a mladšie komunity Slovákov vo svete. Za vek komunity nepokladám, v tomto prípade, jej vekový priemer, ale obdobie, počas ktorého sa komunita v danom teritóriu aktívne prezentuje a zapája do života danej krajiny. Prečo práve toto delenie? Typickým príkladom je kontrast medzi informáciami pre slovenskú komunitu v USA a v UK, alebo v Írsku. Komunita v USA je treťou - štvrtou generáciou Slovákov v tejto krajine a médiá zamerané na túto skupinu, prinášajú aj informácie z kultúrneho života, politiky a významým informačným segmentom sú informácie z business prostredia. V UK a Írsku je komunita mladá /aj vekovo/, migrujúca a v záujme tejto skupiny sú hlavne praktické informácie o spôsobe života v krajine, o trhu práce a ubytovaní. Toto veľmi hrubé členenie a obsahová odlišnosť otvára ďalšie otázky a možnosti.

Slovenská televízia sa bráni tomu, aby sa stala verejnou aj pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Treba platiť za informačný servis a obsah. Samozrejme, že žiadne médium na svete nepohrdne tým, aby malo zo svojej činnosti príjem a prípadný profit. V tomto vidím odlišnosť chápania krajanských médií na Slovensku a v zahraničí, alebo medzi starou a mladou generáciou Slovákov vo svete. Tam, kde sú slovenské komunity vekovo staršie a majú v rukách aj finančný vplyv, slovenské médiá obsahujú niečo, čo jeden známy Slovák nazval ako "matičiarske reminiscencie". Často sa stane, že časopis na kvalitnom papieri a s dobrou grafikou obsahuje, mimo iného, prepisy textov známych ľudových piesní, siahodlhé profily slovenských spisovateľov a podobne. Podľa môjho názoru, to nie je obsah, ktorý daný časopis robí atraktívnym a autori ho robia pre seba a pre svoju radosť.

Ďalším príkladom sú komerčne zamerané časopisy, ktoré sú plné reklamy a niečoho, čo sa nazýva "vata". Časopis pre slovenskú komunitu, ktorý píše o párení tučniakov a doplní to fotkou na pol strany.... V každom vydaní sa nachádza "top článok", ktorý uspokojí čitateľa svojou kvalitou, graficky a obsahovo kvalitná inzercia a zvyšok je "vata". Známa to taktika slovenských týždenníkov. Prirotou je tvoriť profit. Krajanské televízie a rádiá majú svoje plus v tom, že distribučným kanálom ich produktov / programov / môže byť internet. Rovnako musia zaujať svojim obsahom, ktorý musia prispôsobiť svojim poslucháčom. Internet nepozná hranice a mnohé z týchto projektov sa snažia produkovať určitý mix programov z rôznych komunít po celom svete, čo nepokladám za najšťastnejšie riešenie.

Druhým problémom je pasivita divákov a poslucháčov. K počúvaniu a sledovaniu potencionálne super programu treba zapnúť počítač, nalogovať sa na želanú www stránku a stráviť celú dobu vysielania pri počítači. Kým sa internet nestane dennou pomôckou a potrebou života / mnohí sa asi prežehnávate /, tak do vtedy bude jasne viesť sledovanie a počúvanie terestriálneho a satelitného vysielania, ktoré je pre súkromné krajanské médium veľmi nákladné. Veľmi ma teší, že Slovenský Rozhlas má samostatnú redakciu pre zahraničné vysielanie a obsah je skutočne tematicky ladený pre zahraničného Slováka. Ale znova je tu problém, či Slováka v Argentíne zaujíma príbeh a život Slováka v Írsku. Táto aktivita síce nie je najlepším príkladom, lebo nie je aktivitou krajanského média pre krajanov v danom teritóriu, ale vo svojej podstate je veľmi pozitívnym signálom vzťahu Slovenskej republiky k Slovákom v zahraničí. Krajanské médiá, ako ďalej?

Každé krajanské médium by malo byť schopné kreovať cash-flow potrebný na jeho činnosť. Či je jeho hlavným zdrojom predaj inzercie, zisk z predaja, alebo dotácie - to je relatívne jedno, ale v každom prípade by sa mala finačná hodnota tvoriť aj na obsahu vysielania, alebo časopisu. V prípade krajanských médií sa ziskovosť dosahuje veľmi ťažko. Predaj reklamy je zameraný na obmedzenú cieľovú skupinu a objem týchto financií je často odvodený aj od počtu výtlačkov, divákov, poslucháčov, klikov. Tieto čísla sa dajú ovplyvniť len jedným. Kvalitou obsahu a neustálym tlakom na vzdelávanie redaktorov, ktorí by si mali byť vedomí, že obsah netvoria pre seba, ale pre komunitu Slovákov v krajine, v ktorej žijú.